Často sa stáva, že keď pes nemá zmysluplné aktivity so svojím majiteľom, nájde si sám svoje vlastné zábavy. Tie však nie vždy bývajú "zlúčiteľné" s predstavou majiteľov: ide veľakrát o rôzne deštrukčné či obťažujúce aktivity, alebo si pes jednoducho hľadá zdroj vyžitia mimo dosahu pánečka ...
Pes má svoje prirodzené potreby: okrem dostatku spánku, odpočinku, krmiva, vody, tepelnej pohody, pocitu bezpečia, venčenia, socializácie a pohybu, je tiež veľmi dôležitou potrebou psa aj mentálna stimulácia. Čo rozumieme pod mentálnou stimuláciou? Zamestnanie pre jeho mozog.
Pozrime sa na všeobecne zaužívaný názor, že dostatok pohybových aktivít psa unaví. Vážne? S týmto názorom sa dá súhlasiť len v prípade, že pes nie je privyknutý na pravidelnú fyzickú záťaž. Ak mu ju pravidelne doprajete, len zvyšujete jeho kondíciu a únava sa nedostaví. Viem, o čom hovorím: mala som hyperaktívneho bulíka, s ktorým som denne chodila dohromady na 6-7 hodín do lesa, striedala som rýchlu chôdzu s behom, vláčil na prechádzkach obrovské haluze, hádzala som donekonečna aporty a keď sme prišli domov, bol akčný a vždy pripravený na ďalšie aktivity. Poznáte to?
Ak zamestnáme svojho psa aj psychicky, budujeme tým vzájomný vzťah, stávame sa preňho stredobodom vesmíru, zdrojom všetkých príjemných vecí, ktoré prežíva. A hlavne: pes, ktorý musí premýšľať, používať svoje šedé bunky mozgové na riešenie rôznych úloh, je spokojný, rýchlo sa unaví a máme od neho "pokoj svätý". Každý má svoje vlastné spôsoby, ako zamestnať psa, ako ho unaviť a uspokojiť jeho potreby. Je to samozrejme vec vkusu a výberu. Keďže pre mňa je dôležité zachovanie "dog welfare" (vysv.: dobrý život psa v súlade s jeho prirodzenými potrebami a etogramom), venujem sa aktivitám a používam metódy, ktoré považujem za najvhodnejšie.
Bullteriér (ako väčšina teriérov) bol desiatky rokov šľachtený na samostatnú prácu, nie je to pes typu nemecký ovčiak či borderka, ktorý by prirodzene "visel" na svojom pánovi, z tohto dôvodu je z pohľadov laikov ťažšie ovládateľný. Prečo prevláda tento názor? Pretože bežné tradičné metódy výcviku naňho neplatia, nevyhovujú jeho spôsobu premýšľania, temperamentu či fyzickým predpokladom. Pokiaľ metódy tréningu a aktivity, ktorým sa venujete, prispôsobíte našim samostaným nezávislým veselým klabonosatým kamarátom, dosiahnete rovnaké a niekedy aj väčšie úspechy ako majitelia iných plemien.
Bulíci milujú riešenie rôznych "hádaniek", chcú sa baviť, pracovať dobrovoľne bez nátlaku a mať pocit, že si veci "riadia" sami. Vtedy sú vo svojich výkonoch excelentní. Hovoríte si, že váš "truhlík" na to nemá? Omyl! Pár slov o mojom psovi, ktorého ste niektorí mohli vidieť, zažiť a možno ste mali z nás ako tímu aj zmiešané pocity ... Jedného dňa mi bol "pridelený" zvláštny darček - môj bulteriér Mimik. Vysoko reaktívny psík, asociál zahltený množstvom strachov, autistický, ťažko zvládajúci nové prostredia, v porovnaní s bežnými psami s nízkou schopnosťou učenia sa, malou sebaistotou a vážnymi zdravotnými problémami, ktoré časom narastajú. Veľký učiteľ. Vďaka nemu som "objavila" mnoho techník, zábav, športov i metodík tréningu, aby som mu dokázala pomôcť zvládať tento svet o niečo lepšie. Pes, ktorý sa nehral, nemal záujem o pamlsky, stres bol jeho nerozlučný "partner". Postupne po zvládnutí reaktivity na prijateľnú úroveň sme sa venovali poslušnosti, stopám, skúšali záchranárinu, dogdancing ... Všetko robil s nadšením a vysokou motiváciou, dnes robíme hersenwerk, nosework, Mimik je prvý slovenský pes so zloženou skúškou z noseworku v Českej republike. Slúži mi ako "model" na lekciách pre reaktívnych psov: pomáha im naučiť sa zvládať prítomnosť, dynamické hry, či štekanie iného psa v ich blízkosti.
Stačí chcieť, mať dostatočnú dávku trpezlivosti a dôslednosti a dokážete nemožné.
AUTOR ČLÁNKU: ANNA LACKOVÁ