Vážení členovia,
určite neuniklo vašej pozornosti schválenie zákona NR SR, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Chcem preto upriamiť vašu pozornosť na list prezidenta SKJ Ing. Jozefa Jursu CSc., ktorý je adresovaný prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý si môžete prečítať nižšie (prípadne na stránkach SKJ).
Ivan Šlesar, predseda
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky
Hodžovo nám. 1 P. O. Box 128 810 00 Bratislava 1
Bratislava, 24.02.2017
Vážený pán prezident,
v mene Slovenskej kynologickej jednoty (ďalej len "SKJ"), zastrešujúcej organizované záujmové kynologické činnosti na území Slovenskej republiky, si dovoľujem s úctou upriamiť Vašu pozornosť na zákon NR SR, schválený dňa 14.02.2017 (tlač 261), ktorý negatívne zasahuje do diania v slovenskej kynológii a súčasne vykazuje vážne nedostatky vzhľadom na početné rozpory s inými platnými právnymi normami a tiež Ústavou Slovenskej republiky. Táto schválená právna norma je taktiež v rámci spoločenských vzťahov, ktoré má regulovať nevykonateľná a jej finálna verzia odporuje samotnej dôvodovej správe.
Predmetnou právnou normou je zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj "prijatá právna norma", "predmetná právna norma", alebo "predmetný zákon").
Prijatá právna norma mala podľa pôvodného zámeru zamedziť nekontrolované množenie psov v neprijateľných podmienkach, s čím sa stotožňujeme a dobrému úmyslu vyslovujeme podporu. Pôvodný návrh však vykazoval početné právne a iné nedostatky, namietané Uznesením vlády č. 569, obsahujúcim trinásť bodov rozsiahlych pripomienok, pričom vláda SR na svojom zasadnutí vyslovila s návrhom nesúhlas. Následne boli poslaneckým pozmeňovacím návrhom síce čiastočne zohľadnené niektoré pripomienky, avšak v rozpore s ich skutočným obsahom, významom a cieľom. V dôsledku uvedeného došlo k zásadnému odklonu od pôvodného návrhu, vytvoreniu a schváleniu právnej úpravy, ktorá vykazuje zjavné závažné nedostatky ako sú rozpory s inými právnymi normami vrátane Ústavy SR, nevykonateľnosť a zmätočnosť.
1. Znenie predmetného zákona je v rozpore so zákonom č. 455/1991 Zb. Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, kde sa v § 2 uvádza, cit.: „Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“
Nová právna úprava ako osobitný predpis však považuje za výkon živnosti už odpredaj jediného šteňaťa a to za akúkoľvek cenu. Takto prijatá norma vo svojich konečných dopadoch označuje za živnostenské podnikanie napr. činnosť Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, armády SR, alebo záujmovú činnosť organizovaných kynológov, vykonávajúcich svoju záľubu.
U poslednej organizovanej skupiny už z povahy veci vo všeobecnosti nejde o sústavnú činnosť, vykonávanú za účelom dosahovania zisku, nakoľko mnohí z chovateľov majú vrh šteniat raz za niekoľko rokov, prípadne raz za život sučky, ktorú vlastnia. Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ide o príležitostné činnosti, ktoré sú štandardne zdaňované bežnou sadzbou dane a teda nie sú oproti iným činnostiam nijako zvýhodňované.
2. Predmetný zákon je ústavne nekonformný, nakoľko zakladá nerovnosť medzi občanmi –
v zmysle uvedenej právnej normy chovatelia psov (ide o spoločenské, nie hospodárske zviera) musia byť podnikateľmi, pričom chovatelia ostatných spoločenských zvierat (napr. mačiek, zajacov, holubov, kanárikov, rybičiek a pod.) a dokonca aj časti hospodárskych zvierat, ktorí predávajú svoju produkciu, podnikateľmi nemusia byť. Taktiež štátni zamestnanci, ktorí zo zákona nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť, by sa svojej záľuby bez rozumného a ústavne udržateľného dôvodu museli vzdať – prípadne by sa museli vzdať svojho zamestnania.
3. Zdaňovanie príjmu je riešené v zákonoch, ktoré sú doteraz platné – dôvodenie predkladateľa zákona vo vzťahu k médiám bolo okrem iného založené na argumente, v zmysle ktorého chovatelia psov sú daňovo zvýhodňovaní, čo údajne bolo potrebné odstrániť. Toto tvrdenie je však neopodstatnené a v rozpore so skutkovým a právnym stavom.
V zmysle § 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov cit: "Na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou ....".
Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú chovatelia nesporne daňovníkmi a vo väčšine prípadov ide o výkon príležitostných činností (§ 8 ods. 1 písm. a), ktoré sú štandardne zdaňované bežnou sadzbou dane a teda nie sú oproti iným činnostiam nijako zvýhodňované. Samotná forma výkonu má byť podľa skutkových okolností na zvážení chovateľa so zreteľom na ustanovenia Živnostenského zákona, alebo iných dotknutých právnych predpisov – rovnako, ako je tu všetkých iných činností, ktoré sú predmetom dane.
4. Porušovanie zákona č. 39/2007 Z. z. Zákon o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a zákona č. 595/2003 Z.z. Zákona o dani z príjmov nevyrieši novela predmetného zákona. Ich dodržiavanie je potrebné riešiť cestou prijatia zákonných opatrení podporujúcich kontrolu dodržiavania už platných zákonov a vymožitelnosť práva.
Prijatý zákon je technicky nevykonateľný voči tým, ktorí chovajú psov bez akýchkoľvek pravidiel, porušujú zákon o veterinárnej starostlivosti, právne normy o ochrane zvierat, Zákon o dani z príjmov atď. Nezakladá dôvody, aby táto skupina zmenila svoje správanie a aby prestala právne normy porušovať. Je to zákon, ktorý prinúti tých, ktorí pri chove psov dodržiavali platné zákony, aby sa proti svojej vôli stali podnikateľmi. Zákon enormne zaťaží dôchodcov a študentov, z ktorých mnohí sú našimi chovateľmi, neopodstatnenou administratívou a zvýšenými nákladmi na prevádzkovanie neúčelnej živnosti. Zákon však neobsahuje mechanizmus, ktorý by zabránil množiteľom, ktorí doteraz ignorovali platné zákony, aby zmenili svoje konanie.
Zákon 282/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov svojou povahou patrí do pôsobnosti obcí a miest, avšak nie je známe, že by táto novelizácia bola s ich zástupcami konzultovaná. Samotná aplikácia takejto normy bude v praxi vyvolávať zvýšené náklady na personálne a materiálne zabezpečenie kontroly množenia psov. Nie je zrejmé, z čoho budú mestá a obce uhrádzať tieto náklady pri už aj tak napätom rozpočte.
Ak bolo cieľom navrhovateľov tohoto zákona zabránenie neregulovanému množeniu psov a ich chovu v otrasných a nehumánnych podmienkach, k jeho naplneniu takáto právna úprava určite neprispieva. Jej uplatnenie v praxi výrazne zasiahne práve organizovanú kynológiu, ktorá je mapovaná, usmerňovaná, kontrolovaná v rámci vlastných a aj medzinárodných kynologických štruktúr a z vlastných prostriedkov financuje kontrolu a osvetu, zameranú na humánny chov, pri ktorom nesmie byť prioritou dosahovanie zisku. Záujmové chovateľské stanice sa často dedia z generácie na generáciu a sú výrazom hrdosti chovateľa, pričom táto právna úprava môže mnohých nadšencov prinútiť, aby sa vzdali svojej záľuby v prípade, ak nechcú chov vykonávať ako zárobkovú činnosť v rámci povinnej živnosti. Väčšina organizovaných chovateľov vykonáva túto svoju záľubu na základe financovania z rodinného rozpočtu, pričom vo väčšine prípadov náklady na nadobudnutie a vychovanie šteniatka, jeho výcvik, stravu, veterinárnu starostlivosť, návštevu domácich a zahraničných výstav, cestovné, ubytovanie, starostlivosť o šteniatka z vlastného chovu a dochovanie ich matky až do jej smrti - ďaleko prevyšujú príjem, ktorý je možné dosiahnuť. Slovenská kynológia má vo svete výnimočné renomé, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že SKJ bola Medzinárodnou kynologickou federáciou v roku 2009 poverená usporiadaním svetovej výstavy psov. Na tejto výstave sa zúčastnil do toho času najväčší počet psov v histórii vôbec, pričom celosvetové ohlasy boli vynikajúce a domnievame sa, že slovenská organizovaná kynológia významnou mierou prispela k zviditeľneniu svojej krajiny vo svete a to výlučne z vlastných finančných prostriedkov. Vzhľadom na požiadavku Medzinárodnej kynologickej federácie, v zmysle ktorej sa má chov psov vykonávať na záujmovej báze a nesmie byť vykonávaný ako podnikanie za účelom dosahovania zisku, by slovenská organizovaná kynológia pri takto prijatej právnej norme nemohla dostáť svojim medzinárodným záväzkom, nakoľko jej výkon by bol možný už len v rámci podnikania.
O množiteľoch, ktorí porušujú všetky zákony, týkajúce sa chovu zvierat a ktorí chovajú psov výhradne za účelom dosahovania zisku nie sú k dispozícii žiadne údaje. Ich činnosť je ilegálna a úzko naviazaná na priekupníkov, ktorí so psami obchodujú. Ak sa nezvýšia právomoci ŠVPS SR, títo zostanú aj naďalej nepostihnuteľní. Predmetná právna úprava však tomu nezabráni.
Spoločenský záujem na zamedzení nekontrolovaného množenia psov v neprijateľných podmienkach, ako bolo deklarované v dôvodovej správe k predmetnému zákonu, je tiež prioritným záujmom SKJ. Preto v rámci svojich kapacít ponúkame spoluprácu a súčinnosť pri hľadaní účinného riešenia danej problematiky. Veríme, že vzhľadom na svoje odborné zameranie, znalosť prostredia a medzinárodných štandardov, širokú členskú základňu a dlhoročné skúsenosti budeme môcť byť nápomocní pri tvorbe aktuálnej právnej normy.
Vážený pán prezident, na základe uvedeného si Vás dovoľujem požiadať o nepodpísanie zákona ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a jeho vrátenie NR SR.
S úctou
Ing. Jozef Jursa CSc., prezident SKJ