top of page

História plemena

Pôvod plemena

          Pôvod bullteriéra, psa nezvyčajného unikátneho vzhľadu, nájdeme v Anglicku. Jeho vznik sa datuje do polovice 19. storočia, doby najväčšieho chovateľského boomu.

 

          Industrializácia a humanizácia spoločnosti, formuje nový pohľad na zvieratá a v roku 1824 vzniká v Anglicku prvá organizácia na ochranu zvierat pod záštitou Jej veličenstva RSPCA (Royal Society for the Prevention of Cruelty to Animals). Následne sa v roku 1835 schvaľuje zákon na ochranu domácich a športových zvierat, ktorý zakazuje zápasy s nimi (ako napr. medvedie, býčie, kohútie zápasy, zápasy psov, jazvecov atď.). Trh sa otvára pre módnych psov, držaných 

výlučne ako spoločník a symbol postavenia v spoločnosti. Súčasťou je nový obchod s 

chovproduktami: obojky, kefy, pamlsky a pod.. Výstavy psov sa v spoločnosti tešia čoraz 

väčšej obľube. Prvé výstavy boli v nemalej miere zastúpené radmi rôznych krížencov. Kým v predošlých rokoch ľudia rozlišovali len jednotlivé generické typy psov (ako lovecký pes, chrt, ovčiarsky pes a pod.), v 19. storočí sa začínajú uchovávať záznamy o krvných líniach a psy 

klasifikovať do konkrétnych plemien.

 

          Dá sa konštatovať, že za pozadím moderného bullteriéra, bol zámer vyšlachtiť nové, pre 

verejnosť atraktívne plemeno - elegantného psa a láskyplného spoločníka.

dog show 1855 / výstava psov 1855

Výstava psov v krčme Jem Shaw-a, Londýn 1855 (R. Marshall)

          Pôvod bullteriéra sa prisudzuje angličanovi James-ovi Hinks-ovi, ktorý žil a pôsobil v anglickom meste Birmingham. Je preto na mieste, označovať bullteriéra imaginárnym štítkom 

"vyrobené v Birmingham-e". Zrovna ako názov najvýznamnejšej knihy pojednávajúcej o histórii plemena Made In Birmingham: A History of the Bull Terrier z ruky američana, uznávaného chovateľa (Brummagem Bull Terriers), rozhodcu a spisovateľa Dr. David O. Harris-a (1942 - 2013).

 

          James Hinks bol muž svojej doby, šikovný obchodník a vizionár. Venoval sa obchodu so zvieratami a bol aj chovateľ mnohých plemien. Uznanie v spoločnosti si získal najmä svojimi odchovmi bulldogov, kde bol jedným z chovateľských lídrov, výstavne úspešných jedincov tej doby. Hinks sa venoval aj chovu ďalších plemien najmä: white english terrier (vymretý), dalmatín, greyhound a biely bull-and-terrier (chovaný na športy v prvej polovici 19. storočia, vznikol krížením starého typu bulldoga s rôznymi teriérmi hlavne s manchester terrier-om, hlavou pripomínal bulldoga a mohol nosiť všetky jeho farby).

 

          V dobe čoraz väčšieho dopytu po nových čistokrvných plemenách Hinks prekonáva všetky psie fantázie svojou víziou pozoruhodného "Bieleho gavaliéra" - čisto bieleho psa (bez farebných znakov), vo výraze elegantného teriéra, v stavbe tela silnejšieho psa akým bol bulldog. 

Hinksovou osobnou métou je v bielom gavaliérovi vyzdvihnúť prednosti a potlačiť slabiny oboch plemien. Perfektný bullteriér má byť teriér so znakmi bulldoga v čo najväčšej miere (bez vstupu jeho nedostatkov). V porovnaní so psami typu bull-and-terrier Hinks:

- predlžuje hlavu, tak aby získala čistejšiu líniu a odstránil nedostatky bulldočieho skusu 

(predkusy a podkusy), no zároveň zachoval jeho silnú spodnú čelusť

- v tele je to rokmi ustálená uhladenosť teriéra: dlhý krk, rovný dlhý chvost, uhlenie zadných a postavenie predných nôh - obohatená o hrúbku kostí a hmotu po bulldogovi

- z každého vrhu vyberá len čisto biele jedince (neprípustné sú farebné jedince, ako aj biele, pokiaľ nesú farebný znak).

 

          V roku 1862 predstavuje na Národnej výstave v Cremorne, Chelsea svojho prvého bullteriéra - suku Puss. Puss tu vyhráva svoju triedu a nasledujú ďalšie výstavné úspechy. O rok neskôr má rovnako úspešný debut jej syn Madman. Hinksov gavalier vzbudil veľký rozruch a záujem verejnosti ťahal novovznikajúce plemeno dopredu. Hinks nikdy neprezradil svoj recept, no má sa za to, že na chov použil bulldogov, bull-and-terrier-ov a už vyhynutého bieleho anglického teriéra. Tiež je isté použitie dalmatínov, do úvahy prichádzajú aj greyhound-i.

James Hinks

James Hinks

Hink's Madman / Hinksov Madman

Madman (z knihy The Dogs of the British Islands, 1867)

          Rady nadšencov pre výstavy a chov psov rýchlo stúpa v celom Anglicku. V roku 1873 zakladajú národný kynologický klub TKC (The Kennel Club). TKC postupne prináša rôzne usmernenia v chove a výstavach. Zavádza plemennú knihu a v roku 1875 zakazuje duplicitu mien. Z pohľadu marketingu chovatelia zvykli pomenovávať viacerých psov rovnakým menom (aj súrodencov), a tak sa rodokmene psov stali v priebehu pár rokov neprehľadné a chaotické. 

Zmätky nastali aj v rodokmeňoch prvých bullteriérov. Kontrola duplicity mien sa zachovala až do súčasnosti, keď TKC schvaľuje navrhované mená pre šteňatá. V roku 1877 zavádza pravidlá pre udelenie titulu šampióna - predchádzalo mu získanie troch ocenení, v tom čase bez špecifikácie rôznych rozhodcov.  

 

          Hinks sa chovu bullteriérov venoval len krátko (pomerne mladý zomiera na tuberkulózu), no za krátku dobu dokázal vybudovať bohatú základňu spolupracovníkov, ktorí s vývojom bullteriéra pokračovali ďalej. Medzi Hinksových nasledovníkov patria aj rodinní príslušníci - synovia James Jr. a Fred, a vnuk. Fred sa tiež zaslúžil o expandovanie plemena do Ameriky.

Vzhľad

          V roku 1878 (v rovnakom roku Hinks umiera), je v knihe The Dogs of the British Islands, Third Edition od John Henry Walsh-a (pseudonym Stonehenge), publikovaný moderný štandard bullteriéra (bodovacia tabuľka s popisom, podľa ktorej sa psy na výstavách hodnotili). Ak si odmyslíme vajíčkovitú hlavu a zákaz kupírovania uší, ktoré pribúdajú v 20. storočí, typ je opísaný tak, ako ho vyžadujeme v súčasnosti. Tiež sa ustálujú pravidlá úpravy bullteriéra pred výstavou - psovi sa strihajú fúzy a obočie, tak aby hlava vynikla čo najlepšie. 

Textový obsah priebežne dopĺňame.

bottom of page