Článok

Posledná rozlúčka s pánom Josefom Schneiderom

S hlbokým zármutkom v srdciach musíme tlmočiť smutnú správu, že nás opustil pán Josef Schneider (14.3.1947 - 13.7.2016), dlhoročný chovateľ (Xanadu Bull Terriers, AT), rozhodca a skutočný milovník bullteriérov. Pepi, ako si ho pamätáme bol vždy spolu so svojou manželkou Brigitte neoddeliteľnou súčasťou našich klubových akcií od počiatku klubu, vždy usmievavý, pravý džentlmen, s otvoreným srdcom.

Posledná rozlúčka s pánom Josefom Schneiderom sa bude konať vo Farskom kostole Maria am grünen Anger v mestečku Prottes, v piatok 22. júla 2016 o 16.00 hodine.

Úprimnú sústrasť Brigitte a celej rodine. Česť jeho pamiatke, navždy v našich srdciach.

SLOVAKIA BULLTERRIER CLUB

Spomienkové slová prezidentky rakúskeho bull terrier klubu ÖBTC pani Sandry Zepke.

Josef Schneider sa tešil z krásy bullteriérov. Josef, jedna z najdôležitejších postáv v histórii ÖBTC, nás opustil vo veku nedožitých 70-tich rokov. Náhle a nečakane, odišiel uprostred toho, čo robil najradšej: obklopený bullteriérmi počas klubovej výstavy.

Na začiatku 70-tych rokov vstúpil do ÖBTC, kde v tom čase ešte stále fungovali zastaralé princípy zakladateľa klubu, pána Hauck-a. Ešte v roku 1968 vyšiel článok “Boj je princípom tohto plemena”. Pepi vedel, že o tomto to nikdy nebolo a bol hybnou silou zmeny, k približovaniu sa k štandardu plemena ako ho chápali a aplikovali v krajine pôvodu, v Anglicku. Vybojoval ťažký boj proti presile “starej školy”. Pamätníkov tohto zanietenia je už málo. Stále s entuziazmom, išiel si svojou cestou a postupne sa stal veľmi úspešným chovateľom a rozhodcom - špecialistom na plemeno, ktorého volali posudzovať do celého sveta. Jednou z najkrajších odmien mu bola pozvánka rozhodovať v kolíske plemena v Anglicku (v 70-tych rokoch ešte niečo nemysliteľné).

Ako jeden z príkladov toho, že bol veľkým zástancom fair play a čestnej súťaže, bola výstava v 1984, 7. ročník Hauck Memorial. Do finále o BOB postúpil so psom zo svojho odchovu Bracey Hadrian wom Xanadu a nemeckou fenou Spooky Tooth’s Ashley, ktorú mal v tom čase u seba doma a vystavoval ju. Stačilo mu, aby s fenou do kruhu nenastúpil a jeho Hadrian by bol celkovým víťazom, no naopak. On osobne zobral Spooky do kruhu a Hadriana nechal vystaviť iným handlerom. Hadrian vyhral BOB v krásnom súboji, ktorý nám doteraz pripomína Pepiho veľké srdce. Bol to prvý rakúsky pes čo vyhral Hauck za 12 rokov.

Počas dlhých rokov na palube rakúskeho bull terrier klubu, z toho v dvoch obdobiach ako prezident klubu, sprevádzal majiteľov, chovateľov a členov klubu so svojimi skúsenosťami a povestnou pokojnou povahou a rozširoval radosť z chovu tohto plemena.

Počas svojho funkčného obdobia mal motto: “Numquam Solus Vades! / Nikdy nechoď sám!”. A na svojej poslednej ceste určite nie je sám. Všetci, ktorí ho poznali sú a budú s ním. ÖBTC smúti a s ním priatelia bullteriérov z celého sveta.

PREZIDENTKA ÖBTC: SANDRA ZEPKE

V spomienkach pripájame text v článku vtedajšieho prezidenta klubu SBC Romana Fertsla o III. Bullterrier Weekend-e (25. a 26. marca 1995, v Dubovej), na ktorom Pepi posudzoval a prednášal.

Jedným z našich predsavzatí bolo delegovať zahraničného rozhodcu. Ďakujem pánovi Josefovi Schneiderovi, prezidentovi ÖBTC, že prijal pozvanie a navyše poskytol množstvo podstatných informácií o spôsobe chovu a rozhodovania na výstavách v Európe, západne od Slovenska. Prednáška našich aj českých chovateľov natoľko zaujala, že pán Schneider prisľúbil jej pokračovanie. Podstatnú časť sa Vám pokúsim priblížiť.

Bullterrier weekend má svoj názov podľa času a dĺžky trvania. Sobota sa nesie v takom spoločenskom duchu, už spomínaná prednáška, zoznamovanie sa, diskutovanie a pitie piva. Na klubovú výstavu bola určená nedeľa. Tentokrát sa prihlásilo 39 jedincov, zúčastnilo sa 37. Na začiatok príjemné číslo. Tituly sa zadávali v triedach , najlepší pes a sučka, čiže kluboví víťazi a nakoniec víťaz Bullterier weekend-u. Úrovňou výstavy bol prekvapený aj sám rozhodca a veľa jedincov ho osobne zaujalo. “Nechcem, aby ste tu pospali, tak sa budem snažiť rozprávať o veciach, ktoré Vás najviac zaujímajú.” uviedol na vysvetlenie. V úvodných slovách vysvetlil postavenie a zaradenie bullteriéra na západe. “V Rakúsku a ďalších západoeurópskych krajinách nie je bullteriér vedený ako pracovné plemeno a bude nutné, keď chcete aby Vás prijali, prestať s jeho používaním v poľovníctve. Zákon na ochranu zvierat, spôsob lovu s bullteriérom nepripúšťa a v psovi zbytočne podnecuje agresivitu, ktorá je hlavný argument iniciátorov zákazu jeho chovu a príčina jeho zatracovania na verejnosti. Vo všetkých krajinách, s chovom bullteriéra na najvyššej úrovni, je agresivita diskvalifikácia, vyraďujúca z chovu.

Všimol si aká nastala explózia v chove po otvorení hraníc. “Je pozitívne, že nie len do kvantity, ale aj kvality.” S kvantitou nastáva samozrejme problém, kam umiestniť ďalšie šteňatá. “Prosím Vás, overte si dôkladne budúceho majiteľa Vašich šteniat prv ako ich predáte. Sami, ale aj v Nemecku vynakladáme ročne nemálo peňazí na bullteriérov bez domova, pretože nezvládnutých psov majitelia jednoducho vyhodia. Prosím Vás, radšej nechajte šteňatá troche dlhšie doma, ako by ste čo i len jedno mali dať do nesprávnych rúk.

Ďalšiu časť venoval problematike šľachtenia optimálnych jedincov. “Neexistuje žiaden presný recept, zaručujúci úspech. Len sám Boh vie, ako najlepšie krížiť a čo z toho vzíde. Šľachtenie je istý druh umenia, treba mať na to cit. Mali sme v klube aj ľudí s akademickými titulmi v genetike a výsledky ich chovu boli smutné. Len prosím Vás vyhnite sa príbuzenskej plemenitbe, prichádza s ňou veľa problémov. Nízky počet šteniat, zlá vitalita, cisársky rez. Každý by mal chovať podľa vlastného svedomia so zodpovednosťou za vlastné výsledky. Toto je jediný recept. Vďaka zákonu džungle prežije len chovateľ s lepšími výsledkami. Sám som tu teraz ako špión. V budúcnosti by sme chceli spolupracovať s okolitými krajinami. Samozrejme nechceme nikomu nič predpisovať ani vytvárať nejakú úniu, každá krajina si musí sama zodpovedať za svoje skutky, ale niečo ako spoločenstvo spoločných záujmov. Tento rok sme na základe odporúčania SBC pozvali na rozhodovanie do Rakúska slovenského rozhodcu, čo už je istý druh spolupráce.” V rámci diskusie padla otázka, kto a ako určuje chovnosť a spôsob výberu na krytie. “Jediná podmienka k chovnosti je výstava. V tom je jeden z jej významov a zmyslov. Každá výstava je vlastne výstava chovov. Chovať sa musí podľa štandardu a výstava sa štandardom riadi. Diskvalifikačné chyby na výstave sú aj diskvalifikáciou do chovu. Sú to: modré oko, kryptochydy, hluchota a hlavne agresivita. Pes musí byť veľmi priateľský, musí sa dať chytiť bez toho, aby pohrýzol, samozrejme nie len vlastného majiteľa, ale aj rozhodcu. Veľmi ťažké je rozlíšiť či je agresia vrodená, najhoršia je zo strachu, alebo získaná od majiteľa." Ďalšie chyby sú predkus a podkus. "S týmito chybami môže pes teoreticky vyhrať výstavu, keď ostatné kladné znaky výrazne prevyšujú. V súčasnosti je však v Európe taká konkurencia, že ťažko by taký pes vyhral. Keď ostatné znaky sú naozaj dobré, kľudne na takom psovi, sučke chovajte. Najčastejšie predkus vybehne pri snahe vytvoriť naozaj pevnú spodnú čelusť, veľakrát to bez toho nie je možné. Keď je však slabá hlava, zlý klabonos a k tomu predkus, nechovajte prosím na ňom. Každý chovateľ by mal obstáť pred vlastným svedomím. To je jediná cesta. Žiadny úradník nemôže určovať chovnosť. Kedysi v Rakúsku, bol hodnotný jedine pes grófa. Len ten mohol byť použitý na chov. To je samozrejme somarina. Druhý extrém, boli chovné výbory (napr. bývalá DDR), ktoré určovali chovnosť bez toho, že by niekto niekedy choval takého psa. Je veľmi jednoduché spočítať zuby, ale vidieť kvalitu a typ vyžaduje skúsenosť, a tú získate len keď chováte a ste do tejto rasy zaľúbení.

Josef Schneider pri posudzovaní, 26-03-1995, Dubová, III. Bullterrier Weekend SBC


Prosím robte chov ako hoby a nie na obchody.” Ďalšie chyby vysvetlil pomocou videa a americkej videopásky vysvetľujúcej štandard. “O farebných škvrnách na tele u bielych jedincov platí to isté, ako pri predkuse. Je to chyba, ale keď to pes, sučka má, treba s ním chovať." Chyby postavenia nôh sa dajú tréningom odstrániť. Najčastejšie sa prejavujú pri kotcovom chove. "Pri posudzovaní treba dávať veľký dôraz na pohyb, pretože len pri dobrej anatomickej stavbe je aj pohyb v poriadku. V Rakúsku sme robili testy na displáziu od 1973 – 1987 roku. Za celú dobu boli len štyri pozitívne výsledky. Tento problém zatiaľ u bullteriéra nehrozí. Horšia je luxácia lakťa. Pomaly narastá, ale u Vás sa zatiaľ neobjavila. Môžem povedať, že Vaše zvieratá sú také prirodzenejšie, preto Vás prosím zachovajte túto líniu. Je jednoduché, keď sú prostriedky importovať psa a sučku, ale oveľa väčší prínos je zlepšiť túto líniu.” Podobný problém je aj s kožnými chorobami, ktoré sa u nás začínajú vyskytovať v hojnejšej miere. “Niekedy je táto náchylnosť podmienená geneticky, ale môže byť vyvolaná prekrmovaním šteniat bielkovinami presýteným krmivom." Hluchota sa dá vo vrhu odhaliť pomerne jednoducho. "Keď sa nám objaví jedno mimoriadne agilné šteňa, ktoré všetko sleduje, je tu podozrenie na hluchotu. Treba ho dať následne dôkladne vyšetriť a ďalej na ňom nechovať." Ďalšia chyba vzniká pri kŕmení šteniat. "Veľakrát dostávajú vysokohodnotné krmivá vo veľkých množstvách. Určite je príjemné pre chovateľa, keď 9-mesačné šteňa vyzerá ako dospelý pes, ale potom v piatich rokoch má výrazné problémy s pohybom. Nechajte radšej šteňatá prirodzene rásť.” Problémy sú aj s mäkkými ušami a nesprávnym chvostom. "Treba sa ich snažiť ďalším chovom odstrániť."

Ďalšie otázky boli smerované na klubovú činnosť v Rakúsku. “Stretávame sa každý mesiac a vždy po výstave. Na pravidelných stretnutiach máme pozvaných hostí, napr. veterinára, právnika a diskutujeme s nimi. Po výstavách rozoberáme výsledky, vysvetľujeme svoje postoje k nim a tým sa vyventilujeme, aby sme si na druhýkrát vedeli pozrieť do očí. Potom objeden rok sa strieda Hauckov memorial s Advensturnier. Advensturnier je netradičná výstava turnajového typu, kde sa ako v tenise stretnú vždy dvojice a lepší postupuje ďalej. Hlavný význam je spoločenský. Spoločné stretnutie s programom. Je určite pre rasu prospešné, keď sa chovatelia vzájomne znášajú.

Záverečné slová pána Schneidera: “Vidím, že máte veľký záujem o bullteriérov. Môžeme si s Vašim prezidentom sadnúť, pozrieť materiál pre ďalšie klubové stretnutia. Vidím tu veľa mladých, čo je veľmi dobrá cesta a dúfam, že v budúcich mesiacoch, rokoch sa nám podarí kvalitná spolupráca a možnosť zorganizovať spoločnú výstavu SBC a ÖBTC a vytvoriť malú pevnosť proti západu.” Ešte raz jemu aj všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k uskutočneniu Bullterrier weekend-u ďakujem.


ČLÁNOK Z ARCHÍVU: MARTIN LIPTÁK - KOVÁČ

SLOVAKIA BULLTERRIER CLUB

©

2016

 

dizajn-tat