Článok

Tajomstvo "zlého zhryzu"

Originálny text od Diane Klumb bol uverejnený v januári 2010 v časopise SHOWSIGHT na stranách 128 až 133.

Diane Klumb je spoluzakladateľkou spoločnosti H.E.A.R.T. a od roku 1969 sa venuje chovu športových psov (hlavne gordonských setrov). V chovateľskej stanici Bydand odchovali spolu so svojím manželom Billom desiatky šampiónov a špičkových plemeníkov. Diane ako dobrovoľníčka pomáhala Dr. Gelatt-ovi so zhromažďovaním údajov o rodokmeňoch a údajoch CERF, pre výskum na určenie spôsobu dedičnosti šedého zákalu u gordonských setrov. Diane je profesionálna kynologička, prednáša na seminároch o psej anatómii a odborné texty pravidelne publikuje vo svojom stĺpčeku v mesačníku ShowSight. Diane tiež pracuje ako koordinátor vzdelávania rozhodcov AKC.

Tajomstvo "zlého zhryzu" ... Ako prosté, drahý Watson!

Každý kto ma pozná, pravdepodobne vie o mojom nadšení pre molekulárnu genetiku. S jej pomocou sa snažím hľadať odpovede na rôzne hádanky v chove čistokrvných psov. Okrem toho, že poznania molekulárnej genetiky skutočne dopomáhajú "v napredovaní chovu", pevne verím, že nám rozumné použitie týchto nových vedomostí ponúka nádejnú cestu na zachovanie chovu psov pre budúce generácie. Je však treba povedať, že skutočné využitie týchto nových poznatkov v prospech nás a v prospech psov, často vyžaduje, aby sme sa zbavili dlhodobo osvojených chybných presvedčení. Uvedomujem si, že chovatelia, ktorí za dlhé generácie prijímali názory, založené na nesprávnom predpoklade a v konečnom dôsledku úplne zlé, môžu nové poznatky akceptovať len veľmi ťažko a niektorí to ani nedokážu. Pre ostatných, otvorených novým poznaniam, sú dnešné objavy molekulárnej genetiky "Ahá!" momentom, keď sa ti náhle niečo nevysvetliteľné úplne vyjasní.

Jeden takýto moment pre mňa nastal pred niekoľkými rokmi, keď som sa dozvedela, že prenatálne poškodenie regulačného génu sonic hedgehog (SHH) – teda porušenie SHH génu či už genetické, alebo vplyvom prostredia, v období pred narodením – vedie vo vývoji často k vzniku asymetrie medzi ľavou a pravou stranou jedinca. Tento jav je oveľa bežnejší, než by ste očakávali. V skutočnosti sa tiež vyskytuje v rôznej miere aj u ľudí. Symetria bola u ľudí odvždy spojená s krásou a dlhovekosťou, a myslím, že je to aplikovateľné aj na psov.

Uveďme si konkrétny príklad: asymetrický pes bude mať vždy neštandardný pohyb, teda bude čaptať, pretože má dlhší rozsah a väčší záber na jednej strane, než na druhej. Napriek tomu, ak je staticky postavený zo strany, bude sa javiť bezchybne, čo vždy dokázalo pomýliť ako rozhodcov, tak aj chovateľov. Keď som tento objav zdieľala pár rokov späť v jednom mojom článku, veľa rozhodcov, ktorí ho čítali, mi povedalo, že to bol pre nich práve takýto "Ahá!" moment. Jedna rozhodkyňa mi povedala, že odvtedy, kedykoľvek vidí psa, ktorý čapce, kontroluje oba lakte a vždy je jeden osadený voči hrudníku vyššie než ten druhý. Starú záhadu vyriešila molekulárna genetika. Popravde, zatiaľ čo som hľadala niečo úplne iné (stáva sa mi to stále), neraz som narazila na nejaký fascinujúci výskum, a môj nový "Ahá!" moment bol na svete.

Vedci zistili, že veľkosť a tvar dolnej čeľuste u cicavcov (lat. mandibula), určuje prekvapivo veľký počet génov, pričom len do dnešného dňa identifikovali viac ako 15 týchto génov. Trochu viac bádania odhalilo, že rovnako veľké množstvo génov sa podieľa na vývoji hornej čeľuste (lat. maxilla). Pointou je, že toto veľké množstvo rôznorodých génov sa dedí úplne nezávisle. Čo to v praxi znamená? Pokúsim sa to vysvetliť veľmi jednoducho, tak aby to pochopil aj laik: pes môže zdediť svoju hornú čeľusť od jedného rodiča a spodnú čeľusť od druhého rodiča. "Ahá!" Týmto sa zodpovedala ďalšia záhada v chove psov a dlho uctievaná teória o dedení zlého zhryzu sa rozplynula.

Keď sa prenesieme do každodenného chovateľského života, deje sa to dosť často: mladý zdravotne testovaný pes s veľkolepou hlavou je chovateľmi mnohopočetne použitý na sukách s hlavou, ktorá potrebuje nejaké zlepšenie. V závislosti od typu plemena, môže byť žiaduce, aby boli papule potomkov o niečo kratšie, alebo trochu dlhšie, alebo možno trochu viac mohutnejšie, či s plynulejším klabonosom. No namiesto celkového zlepšenia vo vrhu, v ktoré chovatelia tajne dúfajú, v prvej generácii dostanú možno jeden dobrý zhryz (ak majú šťastie a vplyv na to majú aj rodičia suky) a k tomu plné vrece zlých zhryzov (samozrejme, to čo sa považuje za zlý zhryz, sa líši od plemena k plemenu). Čoskoro sa medzi chovateľmi začne šíriť, že tento pes so super hlavou "dáva zlé zhryzy" a jeho krytia padnú rýchlejšie ako Lehman Brothers. Deje sa to neustále. A my teraz zisťujeme, že to vôbec nebola jeho chyba, chudák pes.

Chovatelia dlhé roky pracujú s nesprávnou teóriou, že zlý zhryz je dôsledkom AR génu a že niektorí psi nesú recesívny gén, ktorý spôsobuje "dedenie zlých zhryzov". Za tie roky som to počula ľudí hovoriť veľakrát a vy určite tiež. Ale to jednoducho nie je pravda. Ukazuje sa, že neexistuje žiaden jediný AR gén pre podhryz, ani predhryz. Existujú doslova desiatky génov, a všetky sú dedené viac či menej nezávisle.

Takže odteraz (pokiaľ nie ste jednou z osôb, čo nedokáže zmeniť dlhodobo zažitý názor ani pod váhou nových dôkazov, z dôvodu nedostatočnej aktivity prednej singulárnej kôry a ja tu strácam v tom prípade svoj čas), môžme všetci prestať zo zlého zhryzu viniť toho chudáka psa. To, čo sa skutočne geneticky deje, je toto: vzhľadom na Mendelov zákon nezávislého radenia, ktorý je po všetkých rokoch ešte stále vedecky platný, pri krytí jedincov s odlišným typom hlavy, percento šteniat zdedí väčšie percento génov určujúce dlhšiu spodnú čeľusť od jedného rodiča a väčšie percento génov určujúce kratšiu hornú čeľusť od druhého rodiča, čo má za následok zhryzy, ktoré sú nežiaduce podľa štandardu daného plemena. Ani jeden z rodičov nie je na vine, pretože chyby čeľuste nesie polygénny systém génov.

Teraz dúfam, že väčšina z nás už pochopila, že z pohľadu genetiky, je veľký rozdiel medzi zlým postavením čeľuste a rozhádzanými rezákmi (tzv. nepravidelný zhryz). Nepravidelný zhryz je spôsobený opačným postavením spodných a horných rezákov, pričom spodné špičiaky sú v správnom nožnicovom postavení. Čeľusť psa s nepravidelným zhryzom je osadená podľa štandardu a jeho šteňací zhryz býva častokrát perfektný. Nesprávne usporiadanie rezákov je veľakrát spôsobené len samotným načasovaním rastu jednotlivých trvalých rezákov. Ak nie je načasovanie správne, horné rezáky vytlačia tie spodné (to je dôvod, prečo je možné odstrániť túto chybu len použitím tlaku). Z tejto chyby nemá zmysel obviňovať ani jedného z rodičov: výskum totiž ukázal, že existuje viac ako PÄŤDESIAT rôznych génov, ktoré ovplyvňujú vývoj a načasovanie rastu jednotlivých zubov.

Ukázalo sa, že niektoré z génov ovplyvňujúcich načasovanie rastu, sú zapojené aj do iných procesov a kódujú vlastnosti, ktoré sú v priebehu rokov už dobre známe. Je to napríklad gén MITF, ktorý sa podieľa na vývoji pigmentu. Viacfarebne zafarbené psy, nesú mutáciu na tomto géne. Vedci zistili, že gén MITF sa zároveň podieľa na vývoji a načasovaní rastu zubov a je to pravdepodobný dôvod, prečo viacfarebným šťeňatám rastú zuby neskôr, ako ich jednofarebným súrodencom. Ďalší známy gén zapojený do vývoja zubov je gén RSPO2. Jeho mutácia je zodpovedná za dlhšie fúzy a obočie na psej hlave. Toto sú len dva, dnes už známe gény, čo ma teraz napadli: po poznaní, že jednotlivé gény plnia viacero úloh je nepochybné, že existujú desiatky ďalších takýchto génov.

Toto pravdepodobne vysvetľuje, prečo u vlkov, ktorí majú vo všeobecnosti dlhú papuľu a nesú iba jednu farbu (tzv. solid), a sú bez dlhších fúzov a obočia, len zriedka nachádzame anomálie chrupu, aké postihujú čistokrvné psy. Nie, teraz NEHOVORÍM, že všetky plemená majú mať hlavu ako vlk, ani že máme mať iba solidov s ideálnym ochlpením hlavy. Ak by sa to stalo, vážne by to ovplyvnilo pravdepodobne až dve tretiny plemien, a nie nevyhnutne k lepšiemu. Naopak čo NAZNAČUJEM je, že nekorektné postavenie čeľustí ako aj rezákov určuje polygénny systém génov (teda viacero génov), a nie je výsledkom jediného recesívneho génu. Pochopenie tejto informácie nám umožňuje lepšie rozhodovať o našom chove. Spáriť psa s nádhernou hlavou so sukou, ktorá má v hlave nedostatky a očakávať, že všetky šteňatá budú mať otcovu hlavu (a zhryz) je asi tak hlúpe, ako očakávať že všetky šteňatá vo vrhu z párenia psa čistého na dyspláziu (clear) so sukou s dyspláziou, budú bez postihnutia. Nikto s aspoň štipkou rozumu by v tejto situácii nevinil otca týchto šteniat, pretože (dúfam, že!) všetci vieme, že dyspláziu určuje polygénna dedičnosť.

Cesta k celkovému zlepšeniu zhryzov je identická ako

CESTA, KTORÁ ZNÍŽILA VÝSKYT BEDROVEJ DYSPLÁZIE

u viacerých plemien za niekoľko posledných desaťročí –

VÝBER.

U nemeckého ovčiaka sa preukázateľne dokázal znížiť výskyt dysplázie, zavedením sledovania stupňa ochorenia na chovných jedincoch. Je to príklad polygénne dedeného ochorenia, ktoré sa takto podarilo zmierniť bez obetovania typu plemena. Vylúčiť z chovu kvalitného zdravotne testovaného krycieho psa s dobrou hlavou, ktorý produkuje zlé zuby na sukách so slabými hlavami, je nerozumné. Zmysel by viac dávalo chovať na ňom líniovo, v ďalšom chove používať iba tých potomkov, ktorí zdedili jeho hlavu a zvyšok z vrhu dať "na gauč". Po troch alebo štyroch generáciách by mala byť línia na jeho hlavu homozygotná: teda mala by mať identické páry génov na akúkoľvek dedičnú charakteristiku. Rodokmeň bude mať dostatočnú pestrosť a nepríjemností so zlým zhryzom bude len málo a budú zriedkavé.

To, čo by sme dnes mali robiť, je kombinovať časom overené a rešpektované praktiky chovu zvierat so znalosťami získanými z najnovšej molekulárnej genetiky. Je to budúcnosť zodpovedného chovu psov. Avšak odmietať zmeniť dlhodobé presvedčenie o spôsobe dedičnosti (teda pokračovať v presvedčení, že existuje jediný recesívny gén pre "zlý zhryz" a že pes, ktorý ho produkuje je jeho "nosičom"), aj napriek tomu, že už máme nové dostupné informácie o genetike, zlepšeniu chovu zabráni.

Prečo? Vzhľadom na to, že techniky šľachtenia, ktoré sa používajú na zníženie alebo elimináciu výskytu znakov spôsobených génom AR, budú vždy odlišné od tých, ktoré sa používajú na zníženie alebo odstránenie výskytu vlastnosti spôsobenej polygénmi, kde testovanie génov nie je realizovateľnou možnosťou. A dôslednejšie odchovávanie lepších a zdravších psov je v týchto časoch dôležitejšie, ako kedykoľvek predtým, pretože sa neodpúšťa žiadna chyba: "vlk už klope na dvere". Uvidíme sa na výstavách a nezabudnite sa tam zabávať!

Text je súčasťou sekcie prevzatých článkov, jeho obsah sa nemusí zhodovať s názorom SBC.

Preložený text je voči originálnemu článku mierne skrátený o veci, ktoré nesúviseli priamo s nosnou témou.

PÔVODNÝ ČLÁNOK: SHOWSIGHT

AUTOR ČLÁNKU: DIANE KLUMB

VOĽNÝ PREKLAD: ONDREJ HORVÁTH

SLOVAKIA BULLTERRIER CLUB

©

2016

 

dizajn-tat